Je možný skutočný kontakt online?

Autor: Daniela Krížiková

Kontakt je kľúčová esencia Gestalt koučingu. Prostredníctvom neho sa prepájame so svetom, druhými, prejavujeme svoje pocity a uspokojujeme svoje potreby. Autentický a spontánny kontakt nám prináša radosť, vedomie, že druhí nás vnímajú, počujú, berú vážne. Kontakt je o sebarealizácii a spätnej väzbe. Aj keď niekedy môže byť spojený s nedorozumeniami či konfliktom, proces vyjasňovania si vzájomných stanovísk, nech je akokoľvek dramatický, nám dáva vedomie, že sme „nažive“ a prepojení s druhými.

V rámci Gestalt koučingu pracujeme s kontaktom kouča a koučovaného, v ktorom sa prejavujú mechanizmy, spôsoby, ako klient vstupuje do vzťahov. Vnímame, kedy sa v kontaktnom mechanizme objavia momenty, keď kontakt nie je spontánny, keď sa klientovi nedarí uspokojovať svoje potreby a s týmito situáciami pracujeme. Zameriavame sa na živý kontakt tu-a-teraz, prehlbujeme klientovo uvedomenie, pomáhame mu nájsť nové spôsoby, ako sa kontaktovať. Zážitok a experimenty s kontaktom s koučom sú pre klienta veľmi cenná skúsenosť, ktorá mu umožňuje zmeniť svoje zaužívané spôsoby správania a vnímania sveta.

Ako mnohí Gestalt koučovia a terapeuti, aj ja som spočiatku presadzovala názor, že Gestalt prístup sa nedá aplikovať v online prostredí. Kontakt v Gestalt ponímaní je o vnímaní jemných telesných signálov, zmien v mimike, dýchaní, energii, vzájomnom naladení sa centrálnych nervových sústav dvoch alebo viacerých osôb. Ak nám tieto signály chýbajú, kontakt je ochudobnený a neúplný.

Prechod do online prostredia, ktorý si vyžiadala situácia spojená s pandémiou, tieto predpoklady potvrdil. Živý a spontánny kontakt sa nedá virtuálnym nahradiť. Na druhej strane, po absolvovaní stovky hodín koučingov, webinárov, online tréningov a stretnutí, či už v role kouča, lektora, facilitátora, ale aj v role účastníka a klienta, som na vlastnej koži zažila, že určitý stupeň kontaktu je aj v online settingu možný. Online kontakt je aj napriek obmedzeniam skutočným stretnutím, ktoré vyvoláva emócie, pocity prepojenia, spolupatričnosti. Kontakt, ktorý môže priniesť hlboký zážitok spojený so sebaodhalením svojich potrieb, prejavom rešpektu a podpory, vnímaním a spätnou väzbou od druhých. Dospela som k poznaniu, že aj online kontakt môže pomôcť naplniť potreby a prehĺbiť uvedomenie, môže prispieť k zmene a liečiť.

Záverom je teda moje poznanie – kontakt nie je čierno-biely. Nie je to tak, že buď je alebo nie. Neplatí, že len živý kontakt je terapuetický a online nie. Kontakt je skôr o škále, o rôznych stupňoch alebo formách. Ak do neho vstupujeme autenticky, otvorene, s plnou pozornosťou voči svojim potrebám a potrebám druhých, aj online kontakt môže nahradiť osobné stretnutie. Aspoň na čas, kým je to nutné. A potom si budeme môcť vybrať, kedy pri ňom ostaneme a kedy využijeme plné spektrum kontaktovania, ktoré umožňuje živé medziľudské stretnutie.