Emócie – náš nepriateľ či najlepší priateľ
Ako nám emócie komplikujú život a ako ich môžeme využiť vo svoj prospech
Autor: Daniela Krížiková
Mýtus chladnej hlavy
Emócie nám často komplikujú život. Sú intenzívne, nepredvídateľné, riadia sa vlastnými pravidlami. Všetci dobre poznáme situácie, keď v ich dôsledku strácame súdnosť, nadhľad a kontrolu nad svojimi reakciami. Nečudo, že schopnosť udržať si chladnú hlavu vyzdvihujeme ako niečo výnimočné a mimoriadne dôležité. Nie len v náročných životných situáciách, ale najmä pri riešení zložitých pracovných dilem. Myslenie a racionalitu vyzdvihujeme a dávame ju do protikladu k emóciám ako „zbraň“ na ich zvládanie. Z obavy pred tým, že nás emócie unesú a dostanú do nepríjemných situácií z nich robíme nepriateľov a snažíme sa od nich odpojiť.
Bojovať proti emóciám je ako plávať proti prúdu. Nakoniec nás zaplavia s ešte väčšou intenzitou.
Snaha „skrotiť“ emócie racionálnou kontrolou je ako snaha osedlať divého nespútaného koňa. Keď na to pôjdeme na silu, kôň sa splaší a ešte viac sa rozohní. Myslenie často pôsobí na emócie podobne. Namiesto toho, aby ich upokojilo, zacyklenie sa v racionálnych vysvetleniach a úvahách prilieva olej do ohňa a prispieva k tomu, že sa emócie zintenzívňujú. Hodnotenia a súdy totiž emóciám väčšinou prisudzujú rôzne významy, priraďujú k nim príbehy a umocňujú ich silu. Ani stratégie potlačiť svoje emócie, nevšímať si ich či odstrihnúť sa od nich pomocou rôznych tzv. zástupných činností (ako je surfovanie na internete/sociálnych sieťach, excesívna práca, nadmerná konzumácia alkoholu alebo iných látok, hádka s partnerom/partnerkou, prehnané cestovanie a pod.) v konečnom dôsledku nepomáhajú k tomu, aby sme mali emócie pod kontrolou. Môžu poskytnúť dočasnú úľavu, ale často končia oveľa väčším emočným výbuchom alebo vyústia do rôznych psychosomatických symptómov, ako je bolesť hlavy, žalúdočné vredy, či dokonca rakovina.
Cestou nie je ani dať emóciám voľný priebeh
Keď vravíme, že potláčanie emócií nepomáha, či je dokonca škodlivé, mohlo by sa zdať, že cestou je opačná stratégia. Nechať emóciám voľný priebeh, nechať sa nimi uniesť, ventilovať ich bez akejkoľvek kontroly. Vyliať si svoj hnev na kolegu či rodinného príslušníka môže priniesť dočasnú úľavu, dôsledky však prinášajú väčšinou ďalšie, a často oveľa nepríjemnejšie pocity a emócie na oboch stranách. Rovnako to platí aj o ostatných emóciách, vrátane smútku aj radosti. Bezhraničné ventilovanie emócií nakoniec znásobuje ich intenzitu a prispieva k tomu, že v nich zostávame „zaseknutí“.
Emócie ako posly dôležitých správ
Na to, aby sme sa naučili s emóciami úspešnejšie pracovať, potrebujeme najprv zmeniť svoj pohľad na ne. K tomu nám môže pomôcť, ak pochopíme ich význam. Aj keď sa to niekedy nezdá, emócie nemáme preto, aby nám život komplikovali. Ich úloha je presne opačná – majú nám život zjednodušovať. Prinášajú nám dôležité informácie o okolitom svete, o situácii, v ktorej sa nachádzame, o našich potrebách. Ich podstatou je nasmerovať nás k tomu, aby sme sa postarali o to, čo je pre nás dôležité, aby sme urobili alebo zabezpečili si to, čo je potrebné. Keďže prinášajú takéto dôležité správy, tak sú aj patrične intenzívne, aby sme im venovali dostatočnú pozornosť.
Emócie ako prirodzený tok energie: Prídu a odídu, ak im v tom sami nebránime
Keď emócie ignorujeme alebo nie sme pozorní k ich posolstvu, tak sa aj tak prejavia. Sú vytrvalé, nevzdávajú sa. Na druhej strane, ak im venujeme primeranú pozornosť a berieme vážne správu, ktorú prinášajú, emócie odznejú naozaj rýchlo. Americká neuroanatomička Dr. Jill Bolte Taylor vo svojom výskume zistila, že fyziologická reakcia na emocionálny podnet v mozgu trvá približne 90 sekúnd. To znamená, že keď zažívame emóciu, chemická reakcia, ktorú telo spustí (uvoľnenie stresových hormónov, adrenalínu atď.), trvá len 1,5 minúty. Ak emócia pretrváva dlhšie, je to preto, že ju udržiavame svojimi myšlienkami a opätovným pripomínaním si podnetu. Toto zistenie nám môže pomôcť zvládať emócie efektívnejšie. Ak počkáme 1.5 minúty a nesústredíme sa na negatívne myšlienky, emóciu nepotláčame ani neeskalujeme, intenzita emócie sa môže prirodzene znížiť.
Spriateľme sa zo svojimi emóciami, aj s tými nekomfortnými
Keď fyziologicky emócie trvajú tak krátko, prečo je potom také ťažké pre nás s nimi pracovať? Odpoveď je jednoduchá – nevieme počkať 1,5 minúty bez toho, aby sme emóciu nechali odísť. Obzvlášť náročné je to pri emóciách, ktoré sú pre nás nepríjemné, ako sú strach, smútok, zahanbenie. Tieto emócie sú vo svojej podstate rovnakým fyziologickým procesom, ako emócie, ktoré považujeme za príjemné – radosť, zvedavosť, vzrušenie. To, že ich vnímame ako nepríjemné je vo veľkej miere výsledkom nášho hodnotenia, nášho vzťahu k nim. Prisúdili sme im prívlastok negatívne a berieme ich ako niečo zlé, ako nášho nepriateľa. Ale aj tieto emócie, rovnako ako všetky ostatné, majú pre nás dôležitú funkciu – prinášajú nám informácie, ktoré majú význam pre nás a pre náš život. Na to, aby sme s nimi dokázali „vydržať“ spomínanú 1,5 minútu, potrebujeme zmeniť v prvom rade svoj postoj k nim. Keď si z nich spravíme svojich priateľov, keď budeme ich energiu vnímať ako niečo, čo nám môže pomôcť, tak sa nám určite skôr podarí.
Naučme sa hovoriť o svojich emóciách a zlepšime svoje vzťahy
Na to, aby sme si z emócií spravili svojich dobrých priateľov, potrebujeme ich spoznať. Tak ako keď sa zoznamujeme s novým človekom, zaujíma nás jeho meno, jeho vlastnosti, jeho typické prejavy. Na to, aby sme emócie lepšie spoznali, je dobré, keď kultivujeme svoj emocionálny jazyk. Znamená to vedieť pomenovať odtiene svojho emocionálneho prežívania, všímať si rozdiely medzi jednotlivými pocitmi a zmeny, ktorými prechádzajú. Je pri tom určite dôležitá všímavosť a na tú je potrebné zastaviť sa, vnímať, byť v prítomnosti. Keď budeme vedieť pomenovať svoje pocity pre seba, budeme ich môcť opísať aj druhému človeku. Tak nám môžu druhí lepšie porozumieť a podať prípadne pomocnú ruku. Schopnosť rozpoznať svoje emócie a pomenovať ich, pomáha tiež rozvoju empatie voči pocitom druhých. To, čo druhí prežívajú môžeme pochopiť iba natoľko, nakoľko rozumieme sebe a svojim emóciám. Ovládanie emocionálneho jazyka nám potom môže pomôcť komunikovať svoje porozumenie a slúžiť ako most na prehĺbenie dôvery a vzťahov.
Emócie v práci
V pracovnej oblasti boli emócie dlhú dobu ešte viac zatracované ako v súkromí. Zmena nastala v 90-tych rokoch minulého storočia vďaka knihe Daniela Golemana o emocionálnej inteligencii. Táto popularizovala tému emócií a priniesla koncept emocionálnej inteligencie (EQ). EQ je postavená na schopnosti rozpoznať a regulovať vlastné emócie a zároveň využívať porozumenie emóciám druhých pre riešenie problémov, zlepšenie vzťahov a spolupráce. Táto kniha zdôraznila, že schopnosti ako empatia, sebaovládanie a sociálne schopnosti sú rovnako, ak nie viac, dôležité pre úspech v živote aj v práci ako akademické schopnosti alebo IQ. Odvtedy sa aj v pracovnej oblasti kladie väčší dôraz na efektívne využívanie emócií, ktoré nám aj tu prinášajú dôležité informácie. Keď k nim budeme vnímaví, keď si z nich spravíme priateľov a spojencov, ako sme popísali vyššie, tak nám emócie nebudú stáť v ceste k úspechu, ale naopak, vďaka nim môžeme byť aj v práci oveľa úspešnejší.

Navigujeme vás
v zložitom svete businessu a vzťahov
Umožňujeme skutočnú zmenu, ktorá vychádza zvnútra. Jej základom je uvedomenie, nová kvalita vedomia. Posilňujeme psychickú odolnosť jednotlivcov, efektivitu tímov a spoluprácu naprieč spoločnosťou.
Umožňujeme skutočnú zmenu, ktorá vychádza zvnútra. Jej základom je uvedomenie, nová kvalita vedomia. Posilňujeme psychickú odolnosť jednotlivcov, efektivitu tímov a spoluprácu naprieč spoločnosťou.
Čo pre vás môžeme urobiť:
Podporujeme ľudí vo firmách aj mimo nich – jednotlivcov, lídrov, páry, rodiny, tímy aj organizácie. Prostredníctvom koučingu, poradenstva, konzultácií, workshopov, prednášok, rozvojových programov a podporných stretnutí.